-

prvé výročie zničenia Cvernovky

Bratislava, 17. 6. 2013 – Klub ochrany technických pamiatok (KOTP) a iniciatíva Bratislava otvorene (BAO) pri príležitosti prvého výročia zbúrania najhodnotnejších historických objektov komplexu bývalej Cvernovej továrne na Páričkovej ulici v Bratislave („Cvernovky“) pomenovávajú inštitúcie a osoby, ktoré nesú zodpovednosť za zánik tejto unikátnej technickej pamiatky.

Pre zachovanie historickej pamäti Bratislavy pripomíname, že v sobotu 16. 6. 2012 celodenným búraním narušil developer, spoločnosť SEG Residential I, ktorej konateľom je Jeremy Cristau (spoločnosť Hamilton Group), najhodnotnejšie objekty historického industriálneho areálu bývalej Uhorskej cvernovej továrne na Páričkovej, Svätoplukovej a Košickej ulici: Kotolňu z roku 1911 a Farbiareň z roku 1903. Tento areál bol posledným kompletne a komplexne dochovaným areálom zo začiatku 20. storočia, a preto unikátom, najhodnotnejšou dochovanou pamiatkou tohto druhu v hlavnom meste (Príloha 1).

Na vzniknutej situácii nesú zodpovednosť nasledovné inštitúcie a ľudia:

-          Ministerstvo kultúry SR (MK SR) na čele s ministrom Marekom Maďaričom, ktoré v roku 2008 za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) nepochopiteľne vyhlásilo len jeden zo štyroch objektov Cvernovky navrhovaných Pamiatkovým úradom SR.

-          Pamiatkový úrad SR (PÚ SR) pod vedením generálnej riaditeľky Kataríny Kosovej, ktorý mal pol roka pred búraním na stole podnet na vyhlásenie aj ostatných historických objektov komplexu za NKP. Úspešným zdržovaním, premrhaním času a nezačatím správneho konania však historické objekty neochránil a umožnil ich likvidáciu.
Podnet na vyhlásenie aj ostatných objektov Cvernovky za NKP podal KOTP na začiatku roku 2012. PÚ SR ale odmietol vo veci ich vyhlásenia konať, pretože si nesprávne vyložil zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a tvrdil, že vyhlásenie je právne nemožné. Úrad však usmernilo Ministerstvo kultúry SR, že je právne možné, aby tieto objekty PÚ SR vyhlásil za NKP (Pozn.: od roku 2009 prešla kompetencia vyhlasovať NKP z MK SR na PÚ SR). Napriek tomu PÚ SR takmer pol roka nebol schopný podniknúť viac, než len „archívny rešerš“. Ten pre svoju povrchnosť nemohol a ani nepriniesol žiadne nové skutočnosti o pamiatkových hodnotách týchto objektov, ktoré by umožnili ich vyhlásenie za NKP. Fakt, že po absurdnej likvidácii ostatných porovnateľných pamiatok bola Cvernovka posledným dochovaným industriálnym areálom, Pamiatkovému úradu SR zjavne nestačil. Pritom v roku 2007, keď ešte stáli iné industriálne pamiatky Bratislavy, navrhol ten istý PÚ SR vyhlásiť aj ostatné hlavné objekty Cvernovky za NKP, a teda uznal ich pamiatkové hodnoty. Je preto čudné a podozrivé, že v roku 2012 – keď všetky ostatné porovnateľné industriálne pamiatky už boli zničené – PÚ SR potreboval hľadať dôvod, prečo tieto objekty vyhlásiť za NKP...

(Pozn.: časť týchto objektov dnes síce ešte stojí, no ich osud je neistý.)

-          Miestne zastupiteľstvo MČ Ružinov (MZ), ktoré vo februári 2012 jednohlasne schválilo uznesenie obsahujúce sled krokov na záchranu historických objektov. Na plnenie týchto krokov malo dôjsť na májovom zasadnutí zastupiteľstva. No časť poslancov (najmä SDKÚ-DS) z „nepochopiteľných“ dôvodov zmenila názor o 180 stupňov a zachovanie Cvernovky prostredníctvom jej zápisu medzi pamätihodnosti a regulácie pomocou územného plánu zóny na májovom zasadnutí MZ nepodporila. Je možné, že významnú rolu zohralo stretnutie s investorom, ktoré sa konalo deň pred týmito dôležitými hlasovaniami a ktorého sa podľa slov starostu mali zúčastniť starosta Pekár (KDH) a poslanci Buocik a Tomášková (obaja SDKÚ-DS) (Príloha 2).

-          Starosta MČ Ružinov Dušan Pekár, ktorému vyššie spomenuté februárové uznesenie MZ odporučilo začať obstarávať územný plán zóny a následne mohol vyhlásiť stavebnú uzáveru. Neurobil tak, čím nevyužil legálnu a legitímnu cestu ako ochrániť tento unikát. Navyše mu už 1. 6. 2012 Krajská prokuratúra v Bratislave poslala upozornenie prokurátora ohľadne nesprávneho predĺženia búracieho povolenia obyčajným listom predošlého starostu Drozda v roku 2010.
Starosta Pekár bol o skutočnom búraní upovedomený dopoludnia 16. 6. 2012, kedy začalo a zastaviť búracie práce prikázal až podvečer, kedy už boli dotknuté objekty príliš poškodené. V prípade včasného zásahu bolo pritom možné zachrániť najhodnotnejšiu Farbiareň z roku 1903, ktorej historickú fasádu začal developer ničiť až okolo obeda.
Neakcieschopnosť starostu hovorí buď o neochote chrániť jednu z mála pamiatok svojej mestskej časti, alebo o jeho neschopnosti postaviť sa za verejný záujem v podobe zachovania kultúrneho dedičstva.

-          Najmä samotný developer, Jeremy Cristau, ktorý nerešpektoval základné hodnoty, právne predpisy (napr.: „“Podľa nášho názoru nedodržali všetky podmienky,” oznamuje starosta Pekár po kontrole v areáli.“, http://bratislava.sme.sk/c/6420970/buranie-cvernovky-prerusili.html) ani svoje sľuby (napr.: „Jej výkonný riaditeľ pre Európu Jeremy Cristau pre SME hovorí, že areál nejdú búrať ani prestavovať na sklenené polyfunkčné škatule.“, http://bratislava.sme.sk/c/6139734/bratislavsku-cvernovku-kupili-francuzi.html). Sme presvedčení, že vo Francúzsku by si takto postupovať nedovolil.

Uvedený stav svedčí o hlbokej kríze pamiatkovej starostlivosti na Slovensku a všeobecnom marazme vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu. Navyše sa v mnohých prípadoch vynárajú oprávnené podozrenia z tendenčného a korupčného správania.

Po zbúraní Tabakovej továrne z polovice 19. storočia, Kabla, Gumonu, továrne Siemens-Schuckert (Danubius Elektrik) či častí pradiarní Danubius zo začiatku minulého storočia tak v Bratislave z bohatého a vzácneho fondu technických pamiatok zostalo len malé torzo. Je nutné zachrániť zostávajúci Matador a Stein, či dodnes zachované objekty Rothovej továrne na patróny (Patrónka), bývalej Dynamitky, Stolwerku a iné.

Začiatok búrania Farbiarne, sobota 16.6.2012.

Porušená Farbiareň, nedeľa 17.6.2012.

Rozbúraná Kotolňa, nedeľa 17.6.2012.

Porušená fasáda Farbiarne, nedeľa 17.6.2012.

Takmer celkom zbúraná Kotolňa, pondelok 18.6.2012.

Posledné zvyšky Farbiarne, piatok 22.6.2012.

Farbiareň – porovnanie máj a jún 2012.

Vyjadrenie Jeremy Cristau o tom, ako “areál nejdú búrať”, zdroj: SME Bratislava, 15.11.2012.

]]> http://kotp.railnet.sk/?feed=rss2&p=2967 0 http://kotp.railnet.sk/?p=2928 http://kotp.railnet.sk/?p=2928#comments Sat, 30 Mar 2013 11:06:36 +0000 jd http://kotp.railnet.sk/?p=2928

Milí fotografi, určite ste už v hľadáčiku svojho fotoaparátu mali rôzne architektonické skvosty – gotické katedrály, renesančné kúrie či progresívne moderné konštrukcie. Ako sa však vraví „pod lampou je najväčšia tma“, a preto je na čase posvietiť si na to, čo je naše a máme to priamo pod nosom a možno o tom ani neviete…

Klub ochrany technických pamiatok spolu s Facebook stránkou Industriálne pamiatky Bratislavy vyhlasujú fotografickú súťaž o najlepšiu fotku z bývalej Uhorskej továrne na smaltované a kovové výrobky v Petržalke (nižšie krátky popis a mapka areálu s vyznačením historických stavieb).

Víťaz získa raritný historický zborník Technické pamiatky Bratislavy (rok 1985), druhé a tretie miesto získa publikáciu Stopy priemyselného dedičstva na Slovensku (2010), resp. knižku Vojenské pamiatky Bratislavy (1974). Navyše tie najkrajšie fotografie sa, po súhlase autorov, dočkajú putovnej výstavy v Bratislave.

Fotografie (max 5) a prípadné otázky posielajte na adresu smaltovna.ba@gmail.com do 31. 5. 2013. Každý týždeň pridáme najnovšie kúsky na Facebook stránku Industriálne pamiatky Bratislavy a môžete začať “like-ovať”, kto získa najviac zdvihnutých prstov je víťazom. Držíme Vám palce pri objavovaní posledného kompaktne zachovaného priemyselného areálu Bratislavy.

* do súťaže budú zaradené fotografie len historických objektov smaltovne (viď. mapka):

Bývalá uhorská továreň na smaltované a kovové výrobky v Petržalke

Továreň Petra Westena na smaltované nádoby oficiálne vznikla 1. augusta 1899 v Petržalke, neskôr prešla do rúk nových akcionárov s veľkou podporou uhorskej vlády v roku 1907, kedy sa jej názov zmenil na „Westa“ či neskôr na „Uhorská továreň na smaltované a kovové výrobky“.

Budovy pôvodnej továrne na smaltované nádoby poškodil začiatkom 20. storočia požiar, a preto ich nahradili novými, ktoré mali lepšie spĺňať náročné pracovné a výrobné podmienky tohto druhu prevádzky. S výnimkou vily riaditeľa (dnes oproti stanici vedľa dvoch výškových budov), na ich mieste stoja nové stavby, ktoré vznikli v prvom desaťročí 20. storočia. Tieto stavby smaltovne sa zachovali dodnes a sú dielom významného priemyselného architekta Heinricha Ziegera zo Žitavy (Nemecko), ktorý spolupracoval na týchto objektoch aj s nemeckou stavebnou firmou Wayss & Freytag, ktorá funguje dodnes.

Môžeme tu nájsť 8 zachovaných budov s typickou tehlovou fasádou z tejto stavebnej etapy ‒ budovu bývalého guľového mlyna, ktorý slúžil na drvenie skloviny používanej pri výrobe smaltovacej brečky; taviareň; haly na miešanie, morenie, sušenie a vypaľovanie smaltu; ako aj celý blok stavieb, kde sa výrobky lisovali a formovali. (pozri priloženú mapku)

V dobe svojho vzniku bolo železobetónové oblúkové dvojhalie na vypaľovanie najväčšou stavbou tohto druhu v Rakúsko-Uhorsku a šédové stavby (tie, čo majú cikcakovú strechu) sú jedinečným príkladom tohto typu zastrešenia od architekta Ziegera u nás. Spolu s inými jeho realizáciami v Nemecku a Česku dodnes patria k nenahraditeľným dokladom pokroku priemyselného staviteľstva v tejto časti Európy.

Plagát k súťaži na stiahnutie

(pre presmerovanie na záznam kliknite na obrázok)

Prvá reportáž “Cvernovka v ohrození” odvysielaná dňa 30.4.2012. Začiatok o 0:40 záznamu:

(pre presmerovanie na záznam kliknite na obrázok)

Druhá reportáž “Cvernovka: konečná” odvysielaná 8.10.2012, začiatok o 12:30 o záznamu:

(pre presmerovanie na záznam kliknite na obrázok)

]]> http://kotp.railnet.sk/?feed=rss2&p=2866 0 http://kotp.railnet.sk/?p=2843 http://kotp.railnet.sk/?p=2843#comments Thu, 21 Jun 2012 22:04:30 +0000 jd http://kotp.railnet.sk/?p=2843 Bratislava, 18. 6. 2012 – Klub ochrany technických pamiatok (KOTP), v spolupráci s iniciatívou Bratislava otvorene (BAO) oznamuje verejnosti, že v sobotu 16. 6. 2012 prišla Bratislava o posledný kompletne a komplexne zachovaný industriálny areál zo začiatku 20. storočia, navyše s veľkou mierou autenticity, v dobrom technickom stave a s veľkým potenciálom na adaptáciu a nové využitie: historickú Uhorskú cvernovú  továreň na Páričkovej, Svätoplukovej a Košickej ulici („Cvernovka“).

Na zoznam nezmyselne zničených unikátnych technických pamiatok Bratislavy tak ku Kablovke, Gumonke, Danubius-Elektrik, Tabakovej továrni a mnohým ďalším pribudla aj Cvernovka, ktorá bola do soboty 16. 6. najhodnotnejšou dochovanou pamiatkou tohto druhu v hlavnom meste. Z rozsiahleho fondu tohto typu historického kultúrneho dedičstva, na ktoré mohli byť Bratislavčania hrdí, tak zostalo len torzo – pár solitérov vytrhnutých z kontextu.

V sobotu okolo ôsmej hodiny ráno rozbehol developer – spoločnosť Hamilton Group s výkonným riaditeľom Jeremym Cristau – v historickom areáli búracie práce: ako prvá bola zničená Kotolňa (alebo tiež „zámočnícka dielňa“) z roku 1912, potom sa búracie mechanizmy pustili do najstaršieho, najhodnotnejšieho a najmalebnejšieho objektu – Farbiarne z roku 1903. Na miesto prišiel aj starosta MČ Ružinov, Dušan Pekár, ktorému asistovala štátna polícia, neskôr sa na miesto dostavila riaditeľka stavebného úradu MČ Ružinov, Dagmar Zárišová, s cieľom posúdiť, či developer spĺňa všetky zákonom a búracím povolení požadované náležitosti. Podvečer skonštatovali, že sa stavebník dopustil porušenia búracieho povolenia, a tým aj zákona a následne dali príkaz zastaviť búracie práce zápisom do stavebného denníka. Búracie práce napriek tomu pokračovali do neskorého večera, čím developer stihol poškodiť historické objekty (zničil všetky cenné fasády) natoľko, že ich oprava by bola veľmi náročná. Už samotný fakt, že sa investor rozhodol začať búracie práce potajme v sobotu ráno vyvoláva oprávnené podozrenie z úmyselného nedodržiavania zákona. Pripomíname, že rovnako bola cez víkend v 2008 protizákonne zbúraná historická továreň Gumon z roku 1911.

Podľa nášho názoru pritom developer postupoval podľa neplatného predĺženia búracieho povolenia: pôvodné búracie povolenie z roku 2008 bolo totiž v roku 2010 predĺžené obyčajným listom vtedajšieho starostu Slavomíra Drozda, teda mimo správneho konania. Búracie povolenie preto vyšetruje krajská prokuratúra, ktorá verdikt stále nevyriekla. Aj toto búracie povolenie však stavebník porušil, čo bolo dôvodom zastavenia búracích prác starostom Ružinova.

Za aroganciu a nedostatok elementárnej slušnosti možno považovať aj neupovedomenie o búracích prácach (prašnosti a hlučnosti) okolitých obyvateľov, ako aj nájomcov prevádzok a ateliérov v areáli, ktorí na miesto niekoľkokrát privolali políciu pre podozrenie z neadekvátneho nakladania s nebezpečnou azbestovou krytinou. Nakoniec podali trestné oznámenie vo veci všeobecného ohrozenia zdravia.

Developer pritom nemá zámer, ktorý by ho nútil urýchlene konať: nemá projekt, nemá záväzné stanovisko mesta a teda ani žiadne územné/stavebné rozhodnutia. Nebolo zemetrasenie ani iná katastrofa, ktorá by náhle zmenila technický stav budov. Historické objekty teda búral úplne zbytočne.

Podľa starostu Dušana Pekára by mal dnes 18.6.2012 prísť developer Jeremy Cristau rokovať na miestny úrad MČ Ružinov s cieľom riešiť vzniknutú situáciu. Dúfame, že výsledkom bude príkaz starostu vrátiť celý areál do pôvodného stavu.

Dnes, 21. 6. 2012 búrala spoločnosť Hamilton Group západnú časť Farbiarne. Kotolňa bola kompletne zničená už včera. Viac info na www.bao.sk

Kotolňa z roku 1912, stav v nedeľu 17.6.2012.

Absurdné búranie farbiarne z roku 1903; sobota 16.6.2012.

Spúšť a rozrušená Farbiareň v nedeľu.

Farbiareň: v máji a júny 2012.

Pripomíname, že Bratislava za posledné roky stratila takmer všetky hodnotné pamiatky tohto typu. Za všetky spomeňme Kablo, Siemens-Schuckert, Gumon, práve mizne zvyšok Kráľovskej uhorskej tabakovej továrene z polovice 19. Storočia. Dotknutá Cvernová továreň je posledná z porovnateľných a preto dnes už jedinečná. Jej mimoriadna hodnota spočíva vo fakte, že sa dochoval takmer kompletný areál z prelomu 19. a 20. storočia, navyše s veľkou mierou autenticity. V ňom sú zastúpené rôzne architektonické štýly, ako ja stavebné technológie. Všetky objekty sú navyše v dobrom technickom stave, vzhľadom na charakter bývalého ľahkého priemyslu netrpia žiadnymi ekologickými rizikami. Toto dáva predpoklad pre zachovanie a ďalšie využitie a zveľadenie dotknutého areálu, rekonštruovaním historických objektov, pridelením nových funkcií a včlenením do modernej výstavby – čo je na západ od Bratislavy už úplným štandardom.

Na februárovom zasadnutí zastupiteľstva MČ Ružinov preto poslanci jednohlasne schválili uznesenie č. 146/IX/2012, v ktorom okrem iného odporučili starostovi Ing. Dušanovi Pekárovi „zapísať do Zoznamu pamätihodností Mestskej časti Bratislava – Ružinov objekty“ historického areálu Cvernovej továrne, ako aj „začať neodkladne  proces obstarania  územného plánu zóny bloku ohraničeného ulicami Páričkova, Dulovo námestie, Košická, Mlynské nivy a Svätoplukova v ktorom budú premietnuté zámery zachovať vybrané objekty areálu  bývalej Bratislavskej cvernovej továrne.“ (hlasovanie).

Na plnenie týchto krokov malo dôjsť na zasadnutí zastupiteľstva MČ Ružinov, ktoré sa konalo dňa 15.5.2012. Návrh starostu na zapísanie historických objektov Cvernovky do Zoznamu pamätihodností na území mestskej časti Bratislava – Ružinov však poslanci neschválili (hlasovanie).

Zaujímavé pritom je, že v reakcii na vystúpenie poslanca Guldana, ktoré predchádzalo hlasovaniu, spomenul starosta stretnutie s investorom: podľa jeho slov sa ho zúčastnili ešte poslanci Buocik a Tomášková (obidvaja SDKÚ) a konalo sa deň pred zasadnutím zastupiteľstva. V tejto súvislosti tlmočil vôľu investora spracovať územný plán zóny (ÚPZ), inak však poslancov ani verejnosť o obsahu tohto stretnutia neinformoval. Iróniou je, že napriek vyjadrenej vôli spracovať ÚPZ, aj návrh na jeho spracovanie poslanci nakoniec odmietli. Dobrovoľne sa tak obrali o efektívny nástroj a dosah na to, čo na danom území vznikne.

Okrem vyššie spomenutých vystúpení hlasovaniu žiadna diskusia nepredchádzala. Všetko akoby bolo dopredu jasné. „Zhodou okolností“ má na neschválení bodu najväčšiu zásluhu práve klub SDKÚ-DS, ktorého všetci poslanci – aj napriek svojej prítomnosti – nehlasovali.

Dodávame, že zaevidovať predmetný areál medzi pamätihodnosti Ružinova odporúčal miestnej samospráve ešte v roku 2005 aj sám Krajský pamiatkový úrad ako aj Mestský ústav ochrany pamiatok v roku 2008.

Preto sa pýtame: Naozaj sú poslanci zastupiteľstva MČ Ružinov ľahostajní k zachovaniu a zveľadeniu posledných zvyškov kultúrneho dedičstva tohto mesta? Prečo sa deň pred takto dôležitým hlasovaním stretol starosta spolu s dvoma poslancami SDKÚ s investorom? O čom hovorili? Prečo o tom nikto z nich nepodal ostatným poslancom a verejnosti žiadnu správu? Prečo hlasovali poslanci v príkrom rozpore s uznesením, ktoré sami vo februári schválili? Aká tajomná sila ich presvedčila zmeniť názor o 180 stupňov? Prečo nikto z nich ani len nehľadá prijateľný kompromis?

Heslá o zachovávaní kultúrneho dedičstva a regulovaní výstavby platia len pred voľbami.

Spomínal som v článku „Spomienky na ráz krajiny“ konskú železnicu, ktorá prechádzala Šenkvicami, kde bývam. Práve táto bola prvou animálnou železnicou v Uhorsku. Myšlienkou vybudovať takúto „štreku“ sa zapodievali podnikatelia a statkári už v roku 1836. Vtedy vznikla spoločnosť, ktorej vedúcou osobnosťou bol barón J. W. Walterskirchen. Pod jeho taktovkou vznikla akciová spoločnosť na výstavbu animálnej železnice vedúcej z Bratislavy do Trnavy.

Výber teritória pre túto trať bol zverený Ing. M. Schrönererovi, ktorý bol autorom trate České Budejovice – Linec /Gmünden – Linz/. Jeho podklady boli rýchlo hotové pre “Prvú Uhorskú Bratislavsko – Trnavskú Železničnú Spoločnosť “a v roku 1837 sa začalo s vymeriavaním pre „Prešporsko – trnavskú železnicu“s rozchodom 1435 mm. Stavba trate bola zverená projekčnej kancelárii Ing. F. O. Hieronymiho. S jej výstavbou sa začalo najskôr v Bratislave a neskôr sa budovanie posúvalo na Trnavu.

Prvý vlak bol z Bratislavy vypravený 27.9.1840 na úseku Bratislava – Svätý Jur. Neskôr pribúdali úseky po Pezinok /30.6.1841/, Šenkvice /19.10.1845/, Báhoň /1.12.1845/, Cífer /29.12.1845/ a po Trnavu, ten bol otvorený 1.6.1846. Po 11.12.1846 jazdila „koňka“ už aj z Trnavy do Serede. Fungovala až do roku 1872. Najskôr, ale zmenila majiteľa, ktorým sa stala banka Wiener Wechselbank /1871/, potom ju kúpila Považská železnica kniežaťa Windischgrätza, ktorá ju prestavala na parostrojnú trakciu (máj 1873). Trať medzi Trnavou a Sereďou mala konskú prevádzku do roku 1876.

Na jej trase boli viaceré významné stavby. Najmajestátnejšie mimo Bratislavy boli mosty. Najväčší bol Báhoňský viadukt s dĺžkou okolo 50 metrov, ktorý bol murovaný a mal deväť  mostných oblúkov. Ďalší bol pri  Cíferi. Najväčší však bol na trati z Trnavy do Serede. Tento bol drevený podobne ako mosty v Amerike a mal dĺžku až 150 metrov. Žiaden z nich sa však nezachoval. Majestátne boli samozrejme staničné poschodové budovy, ku ktorým patrili nielen stanice, ale aj dielne, stajne a senníky, ktoré boli v prepriahacích staniciach. Tam v stajniach boli umiestnené kone, ktoré sa vždy po určitých kilometroch vymieňali za odpočinuté. Týchto prepriahacích staníc bolo na úseku Bratislava-Trnava naozaj dosť /Rača, Pezinok, Šenkvice a Cífer/.

Podvaly pod koľajnicami neboli ako dnes, ale boli uložené súbežne s nimi, aby koníky mohli spokojne ísť a klusať dva veľa seba. Pre osobnú dopravu to boli ľahké klusáky a dva uzavreté vozne mali prvú, druhú a tretiu triedu. Najlacnejšia tretia trieda mala nulový komfort. V tejto triede stál lístok z Trnavy do Bratislavy, čo bolo 50 kilometrov najskôr 36 grajciarov (1846) a vyšplhala sa až na 123 grajciarov (1868). Na nákladnú dopravu boli nasadzované ťažké ťažné „štajerské“ kone. Tieto ťahali súpravu až s piatimi až šiestimi vagónmi. Bola to pre kone naozaj záťaž a preto po dvoch dňoch ťahania a 40 kilometrov pod kopytami tretí deň odpočívali práve v prepriahacích staniciach. Cesta trvala 3,5 až 4,5 hodiny, čo bolo oproti predpokladu 3 hodiny hodne viacej…

Tak ako dnešná železnica, tak aj vtedy šla koňka po spomínaných viaduktoch, mostoch, políčkach, pasienkoch a popri húštinách. Pri Šenkviciach ako pamiatka na túto éru je dodnes funkčný, avšak prestavaný jednooblúkový „Rakov most“. Žiaľ násyp koňky od Šenkvíc smerom na Pezinok už nadobro zmizol podobne ako železničiarske domčeky pri každej dedine pozdĺž koľajníc. Teleso dnešnej železnice ide od Šenkvíc smerom na Bratislavu naprieč  mokraďou volanou “Šúre”. Ďalej pri Jure je aj dnešná trať na násype cez mokrade nazvané “Jurský Šúr“. Tam násyp musel byť už na stavbe koňky spevňovaný. Od Jura k Rači sa trať priblížila k úbočiam Malých Karpát. Pri Rači, čo bola vtedy samostatná dedinka, šla už tesne popod Karpaty a pozdĺž močaristej nížiny. Táto mokraď sa vedľa trate tiahla až k hraniciam mesta pri Krasňanoch. Hranice boli v okolí dnešnej Peknej cesty.

Počas prevádzky koňky (do roku 1872 ) neexistovali v jej okolí dnešné dominanty a zaniknuté fabriky. V okolí námestia Biely Kríž, či Gaštanový Hajik ešte nebola „Dynamitka (1873)“, nebola „Palma“, nebola veľká sýpka. Trať šla ďalej popri vile Hidvegház /Emyház/, po ktorej už nie je ani chýru. Nebol železničný most na ktorom sa dnes križujú dve železničné trate. Nebol ešte pri trati dnes už zaniknutý Drevársky podnik, stojí tam dnes McDonalds. Nebola tam dnes už zaniknutá Tesla pri Slovanoch. Dokonca ani čokoládovňa Stollwerck – Figaro neexistovala, bola vybudovaná až po roku 1895. Nebol mlyn “Jedľa”, teda “Mlyny a pekárne”, zbúrané pred nedávnom, tesne pred dnes už nefunkčným priecestím pri zváračskom ústave a samozrejme neexistovala stanica Bratislava-Filiálka a pri nej už zbúrané FOŽ (neskoršie Ferona) a továreň Siemens 1902 (neskoršie BEZ Bratislava).

Tento priestor – okolie predmestia Blumentál, čo bola okrajová časť Pressburgu či Poszonyu sa volalo Trnavské Mýto. Za colnou hranicou bol aj Berchtoldov záhradný palác, ktorý v roku 1981 zbúrali a na jeho mieste stojí bývalý Dom Odborov Istropolis a na mieste bývalého parku je Centrálne Trhovisko. Na strane od Karpát bola cesta z Bratislavy cez Jur do Pezinka a nad ňou vinohrady. Na druhej strane mokrade ťahajúce sa od vtedajšieho okraja mesta cez Vajnory až po Pezinok.

Výpravná budova koňky ako jediný pamätník stále stojí na rohu dnešných ulíc Krížna a Legionárska postavená v rokoch 1839 až 1840. Táto dlho chátrala a dokonca ju v 70-tych rokoch ako nebezpečnú chceli zbúrať. Keďže v časoch hlbokého socializmu patrila ČSD, teda železnici, v jej blízkosti teraz stoji železničná nemocnica s poliklinikou. Staničná budova je teraz zrenovovaná a na jej priečelí je pamätná tabuľa, no je v súkromných rukách.

Viacerí autori venujúci sa železničnej histórii opomínajú nemenej dôležitý fakt, že koľajnice pokračovali až k Dunaju do vtedajšieho, dnes historického centra Bratislavy. Jej teleso išlo okrajom Bratislavy popri Ondrejskom cintoríne až na dnešné Fajnorove nábrežie. V časoch prevádzky koňky nebola výpravná budova osamotená. Na jej nádvorí, dnes priestor pred spomínanou nemocnicou, bolo kryté stĺpové nástupište od východu z budovy až na nástupištia. Nastupovalo sa na vlak na obidve strany. Výpravné koľaje boli teda dvoje. Vypravené vlaky vychádzali obyčajne z koľaje vnútornej a prichádzajúce vchádzali na vonkajšiu koľaj, pretože súpravy nie vždy zakončili svoju jazdu práve tu. Niektoré pokračovali až na Mostovú ulicu pri Vodných kasárňach. Koľajisko stanice bolo v priestore dnešnej železničnej nemocnice rozsiahle, pretože tam bola remíza alebo depo, i keď v pravom slova zmysle to bol hangár na uskladnenie vagónov, ktoré viac pripomínali kočiare ako železničné vagóny. Na strane z Legionárskej ulice bola tiež dlhá budova, žiaľ, môžem si len tipnúť čo tam bolo, pravdepodobne to mohla byť aj stajňa pre kone.

V časoch zmeny prevádzky na parostrojnú bolo koľajisko ešte rozsiahlejšie a takisto pribudli rôzne budovy pretože továrne na Mlynských Nivách prosperovali a na ich vlečkách bol čulý ruch. Na opačnej strane Krížnej ulice, prakticky až za vtedajšou obytnou rožnou budovou, vlastne na ulici Karadžičovej je dodnes ďalšia budova, ktorá architektonicky k budove stanice akosi nepatrí. Nesie črty vtedajšej rožnej budovy, ktorá už neexistuje. Nakoľko je z toho istého obdobia usudzujem, že tam bola dielňa na opravu koňkových vagónov, ktoré železnica používala. Táto budova je teraz v areáli, ktorý patrí vojsku a v nej garážujú svoje vozidlá. Budova je podpivničená a za hangárom poschodová. Je od okolitého sveta oddelená betónovým múrom a preto vždy bola na okraji záujmu verejnosti.

Na prelome storočí boli koľajnice aj na Krížnej ulici, pretože oproti areálu výpravnej stanice bol parný mlyn a k nemu viedli koľajnice, ktoré boli po prestavbe mlyna zlikvidované. Mlyn bol potom dostupný vlečku z Karadžičovej ulice. Trať od stanice koňky mala oveľa strategickejší význam ako samotná stanica. Tieto koľaje boli vlastne podnetom pre vznik priemyselnej zóny na Mlynských Nivách. Je pravda, že priemyselná zóna vnikla aj pozdĺž trate z Rače k výpravnej stanici, ale tam nebolo sústredených tak veľa tovární ako na Nivách. V prestavanej podobe bola trať až k Dunaju využívaná až do 80-tych rokov hlavne pre nákladnú dopravu práve pre továrne, ktoré vznikali okolo roku 1900.

Neďaleko pôvodnej budovy koňky, bol v čase jej prosperity dobytčí trh a pravdepodobne vstupná mýtnica do samotného mesta. Preto sa aj dnes volá frekventovaná križovatka Trnavské Mýto. Trať vlastne obchádzala mesto s jej okrajovými štvrťami na jednej strane, mokraďou a lúkami na druhej strane. V súčasnosti tam už koľaje nie sú. Od budovy opravovne vozňov, či kováčskej dielne trať pretínala dnešnú Záhradnícku ulicu a pokračovala ďalším, dnes už zaniknutým, priecestím až k dnes už neexistujúcej stanici Mlynské Nivy (Novomestské nádražie) približne v priestore dnešnej autobusovej stanice Mlynské Nivy. Míňala Ondrejský cintorín na pravej strane a na ľavej mokraď na ktorej vyrástli fabriky Cvernovka 1900, Kablovka 1894, s ktorou súvisela Gumonka 1895, Klingerka 1888, Papierfabrik, Zucker-Raffinerie, továreň na výrobu súkna – Tuchfabrik 1871,  Leder Fabrik – spracovanie kože 1896, Spodium Fabrik továreň na výrobu spódia, Kartoffel-Zucker-Fabrik von Carl Hackenberger – fabrika na cukor, Houschova továreň na koče, Drexlerova strojáreň, Donáthove chemické a farmaceutické závody, Polgár-Schlemmerova strojáreň, Reicholdova továreň na výrobu lakov, Karigova továreň na mydlo, Bohlerova mliekareň, Petroleum Raffinerie – Apollo a iné menšie. Továrne nakoniec boli po oboch stranách železnice.

Dunaj vtedy v okolí Bratislavy nemal len hlavný tok, ale vytváral riečište s mŕtvymi ramenami. Kým sa železnica dostala k nábrežiu šla pozdĺž Mlynského ramena, ktoré už dlhodobo neexistuje. Šla okolo dnešného Šafárikovho námestia, okolo miesta, kde bol neskoršie postavený Starý most a obchádzala Korunovačný pahorok, dnes námestie Ľudovíta Štúra. Nábrežie Dunaja bolo vtedy využívané ako prístav parolodí, ktorý sa tiahol až po pontónový most cez Dunaj. Tento vyúsťoval na Fajnorovom nábreží, na vtedajšej Mostovej ulici, či pozdejšom Korunovačnom námestí. Koncová stanica bola na nádvorí hotela Carlton, ktorý sa vtedy volal hotel U Zeleného Stromu a bolo to pri zadnom trakte bývalých Vodných Kasární. Tu mohli nastúpiť na vlak hostia priamo z hotela, ktorý mal hlavný vchod pred parčíkom pri dnes už historickej budove SND, alebo z parníka prestúpiť priamo na vlak.

Budova pravdepodobne pozostávala z viacerých traktov, ktoré pozvoľna menili svoje využitie. Hospodársky trakt pre kone a vagóny plnil stále hospodársky účel zrejme ako stajňa, až do svojej asanácie v roku 1974. Vtedy už nádvorie bolo prestavbami okolitých budov maximálne zmenšené a tým budova nepotrebná.

Keďže pri prechode na parnú trakciu tieto koľaje stratili svoje opodstatnenie, tak ako prvé zanikli. Na nábreží koľaje využívala Bratislavská električka, nákladné prekladisko prístavu a do dnešných dní tam sú trate električiek MHD. Úsek okolo Starého mosta bol tiež prebudovaný kvôli nákladnému prístavu.

Bola zriadená stanica Mlynské Nivy, odkiaľ boli vypravované vlaky cez Starý most, posunovali a triedili sa tam vagóny z továrenských vlečiek. Dnes už nič neexistuje. Priemyslená zóna je dávno zabudnutá minulosť. Dnes mi to pripadá ako veľmi rušná a neprívetivá časť mesta, v ktorom je romantický milovník histórie stratený.

Zostávajú len spomienky na romantické časy, keď množstvo tovaru sa premiestňovalo železnicou, keď malebná krajina na ceste vlakom sa prestierala za oknom vagóna mierne zaprášenom od sadzí parného rušňa. Bratislavská koňka bola prvá v Uhorsku a s ňou sa nedá porovnávať žiadna. Všetky ostatné železničné trate vybudované po nej nikdy nebudú tou prvou. Tá je len jedna, len Koňka.

Koňka prechádzala týmito dedinkami a mestečkami:

Bratislava-Pressburg / Ratzersdorf-Rača / St. Georgen-Sv. Jur / Grűnau-Myslenice-Grinava / Bősing-Pezinok / Schenkwitz-Šenkvice / Báhony-Báhoň / Cziffer-Cífer / Tyrnau-Trnava / Keresztúr-…….. / Szered-Sereď /.

Na trati boli zástavky:

Rača, Myslenice, Báhoň, Wajnor-Dvorník-Vajnory (zástavka bola mimo obce), Cífer.

Na trati bolo nákladište : Svätý Jur.

Trať nekomunikovala s Mestom Modra, pretože Modrania tvrdili, že by priniesla neresť do mesta.

Gilbert

]]> http://kotp.railnet.sk/?feed=rss2&p=2653 0 http://kotp.railnet.sk/?p=2615 http://kotp.railnet.sk/?p=2615#comments Mon, 12 Mar 2012 20:52:51 +0000 jd http://kotp.railnet.sk/?p=2615 Klub ochrany technických pamiatok sa pred časom listom obrátil aj na samosprávu mestskej časti Bratislavy Petržalku. Starostu a poslancov žiadal o zasadenie sa za zachovanie historických objektov bývalého areálu podniku Matador.

Uverejňujeme odpoveď miestneho úradu podpísanú starostom Bajanom, v ktorom sa odvoláva na “značné úsilie” vyvinuté v predmetnej veci. Ich vyhlásenie za NKP však nepodporuje.

Vec
Stanovisko  k zachovaniu  industriálnej pamiatky –  bývalý areál MATADOR

Dňa 16. decembra 2011 bolo e-mailom doručené Vaše podanie adresované starostovi a poslancom mestskej časti Bratislava-Petržalka vo veci zachovania technickej industriálnej pamiatky –  bývalého  areálu MATADOR.

Dovoľujeme si týmto upozorniť na Vaše viaceré neúplné alebo nesprávne interpretované  informácie v ňom uvedené. V predmetnej veci sa už niekoľko rokov naša mestská časť  výrazne angažovala a vyvíjala značné úsilie. Výsledkom toho je, že fragmenty budov predmetného areálu boli schválené Uznesením č. 311  Miestneho zastupiteľstva Bratislava-Petržalka  zo  dňa  3. februára 2009 v zozname pamätihodností  mestskej  časti  Bratislava-Petržalka a Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy ho vzalo na vedomie Uznesením č.  799/2009, zoznam je zverejnený na webe.

Vzhľadom k závažnosti problematiky bol vypracovaný príslušnými oddeleniami Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Petržalka podrobný informatívny materiál, z ktorého uvádzame v bodoch sumarizovaný priebeh správneho konania vo veci vyhlásenia továrne s areálom (bývalý MATADOR) za národnú kultúrnu pamiatku (ďalej „NKP“) a súčasný aktuálny stav:

1. Pamiatkový úrad SR (PÚ SR ) začal dňa 12. 03. 2010 správne konanie vo veci vyhlásenia  továrne s areálom za národnú  kultúrnu pamiatku (ďalej „NKP“), Údernícka ul. č. 11, bývalý areál MATADOR.
2. MČ Bratislava-Petržalka ako príslušný stavebný úrad zaslal k predmetnému návrhu vyjadrenie zo dňa 17.03.2010  zn.12/10/05167/AL1/Va29, v ktorom neodporúčala súhlasiť s vyhlásením NKP továrne s areálom – bývalý MATADOR, z dôvodov schválenej  urbanistickej štúdie ako podkladu pre pripravený Návrh zmien a doplnkov územného plánu hl. mesta SR Bratislavy na schválenie do Mestského  zastupiteľstva hl. mesta SR Bratislavy.
3. Novými vlastníkmi predmetných objektov sú P.G.A, spol. s r.o., Neo-Real, spol. s r.o., Ing. Skácel, Acord spol. s r.o. Objekty boli prispôsobené podnikateľským  aktivitám týchto vlastníkov, mnohé už nemajú výrobný charakter.
4. PÚ SR  zvolal účastníkov konania na ústne pojednávanie spojené s obhliadkou predmetného areálu dňa 18.05. 2010. PÚ SR na základe vykonanej obhliadky a stanovísk účastníkov konania zistil, že predmetné objekty hoci predstavujú industriálnu architektúru z prelomu 19. a 20. storočia, stratili stavebnými úpravami značnú časť autentickej hmoty a pôvodného významu, objekt uvádzaný ako výrobná hala VI bol postavený až v r. 1966 a keďže tieto skutočnosti znižujú pamiatkové hodnoty továrenských budov, skonštatoval, že  neboli dostatočne  preukázané pamiatkové hodnoty predmetných objektov. Na základe toho vydal rozhodnutie o zastavení konania  č. PÚ 10/444-20/3720/BAT zo dňa  29.06.2010.
5. Po podaní odvolania p. Doktorovovej, vtedy poslankyne Mestského zastupiteľstva hl. mesta voči rozhodnutiu, toto bolo preskúmané  Ministerstvom  kultúry SR ako rozhodnutie v mimo odvolacom konaní a  pôvodné rozhodnutie č. PÚ 10/444- 20/3720/BAT zo dňa 29.06.2010 bolo  zrušené “nakoľko zistilo také pochybenie v rozhodovaní prvostupňového orgánu, ktoré malo za následok nezákonnosť rozhodnutia. V správnom konaní vo veci vyhlásenia NKP sa pokračovať nebude”.
6. Územie bývalého areálu MATADOR bolo dňa 15. decembra 2011 mestským zastupiteľstvom   v rámci schvaľovania Zmien a doplnkov 02 Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy schválené na nové funkčné využitie územia – rozvojové a to na:
   - občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu, kód 201
   - zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti, kód 501
   - zmiešané územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných, kód 502
   - parky, sadovnícke úpravy, kód 1110.

Materiál bol predmetom rokovania operatívnej porady starostu dňa 16. 01. 2012 a následne pridelený na rokovanie komisie kultúry, mládeže a športu dňa 23. januára 2012 a komisie územného plánu a dopravy dňa 25. januára 2012 so záverom nepodporiť iniciatívy na opätovné otvorenie konania vo veci vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky – továreň s areálom, Údernícka ul. č. 11 (bývalý areál Matador).

O plánovanej asanácií konkrétnych objektov zatiaľ nemáme žiadne informácie. Predpokladáme, že prestavba  bývalého  areálu  MATADOR na nové funkčné využitie bude dlhodobá záležitosť a bude prebiehať postupne a nezačne nejakou veľkoplošnou asanáciou jestvujúcich objektov.

S pozdravom

                                                                                   Vladimír  B a j a n
starosta

F o t o g a l é r i a :   v y b r a n é   h i s t o r i c k é   o b j e k t y   t o v á r n e   M a t a d o r

Obr.1.: hala I.

Obr.2.: hala I.

Obr.3.: najbližšie objekt III., potom II. nadväzujúci na I.

Obr.4.: mlyn (vyhorel).

Obr.5.: objekt nenavrhnutý za NKP, v pozadí hala I., vpravo objekt X.

Obr.6.: nenavrhnutý objekt a objekt X.

Obr.7.: objekt X.

Obr.8.: objekt X.

Obr.9.: katastrálna mapa s vyznačenými objektmi, ktoré PÚ SR navrhoval vyhlásiť za národné kultúrne pamiatky.

]]> http://kotp.railnet.sk/?feed=rss2&p=2615 2 http://kotp.railnet.sk/?p=2571 http://kotp.railnet.sk/?p=2571#comments Sat, 03 Mar 2012 22:40:25 +0000 jd http://kotp.railnet.sk/?p=2571 Pamiatkový úrad navrhol koncom roku 2010 vyhlásiť za národné kultúrne pamiatky tri vybrané objekty pivovaru Stein. K vyhláseniu však nedošlo.

Uvereňujeme odpoveď ministerstava na našu žiadosť o informácie ohľadom súčasného stavu pamiatkovej ochrany historického bratislavského pivovaru.

Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, kancelárii vedúceho služobného úradu bola dňa 14.02.2012 doručená Vaša žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorá bola zaevidovaná do evidencie vedenej podľa § 20 zákona č. 211/2000 Z. z. pod č. 2012/25 (ďalej len „žiadosť“).

Na základe predmetnej žiadosti Vám Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako povinná osoba podľa zákona poskytuje požadované informácie „Dobrý deň, v zmysle zákona   č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Vás žiadam o poskytnutie:

1. informácie, či je v súčasnosti historický areál pivovaru Stein v Bratislave, prípadne niektoré jeho časti, evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako NKP,

2. informácie, či niekedy v minulosti historický areál pivovaru Stein v Bratislave, prípadne niektoré jeho časti, bol vyhlásený za NKP,

3. ak bol tento areál, prípadne niektoré jeho časti, v minulosti evidovaný ako NKP a došlo k zmene tohto rozhodnutia, žiadam o informáciu k akej zmene došlo a zároveň aj zdôvodnenie, prečo sa tak stalo,

4. všetkých rozhodnutí MK SR, ktoré MK SR prijalo vo veci pamiatkovej starostlivosti tohto areálu, resp. jeho častí,

5. o návrh PÚ SR na jeho vyhlásenie za NKP, v prípade ak tento existuje,

6. informácie, či v súčasnosti na MK SR alebo PÚ SR prebieha nejaké konanie týkajúce sa tohto areálu alebo jeho častí, ak áno, aké.“

Odpoveď:

Ministerstvo Vám oznamuje, že objekt bývalého pivovaru Stein v Bratislave nie je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave v roku 2010 viedol správne konanie vo veci vyhlásenia predmetného objektu za národnú kultúrnu pamiatku v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pamiatkového fondu“) pod číslom konania PÚ 10/1287-9/7087/BAT. Spisový materiál je archivovaný na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky. Rozhodnutie o vyhlásení predmetného objektu za národnú kultúrnu pamiatku bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-673/2011-51/4198 zo dňa 23. marca 2011. V konaní o vyhlásení nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku nie je možné pokračovať a rovnako nie je možné v súčasnosti konanie ani začať, nakoľko bol na majetok úpadcu ORCO Blumentálska a.s. vyhlásený konkurz.

Účelom konkurzného konania je v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) speňaženie majetku úpadcu a následné uspokojenie veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania. Podľa § 86 zákona o konkurze „správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.“

V odvolacom konaní bolo zistené z predložených dokladov, ako aj miestnou ohliadkou, že objekt je skutočne v zlom technickom stave, takže tak ako uviedli veritelia úpadcu, po vyhlásení majetku ORCO Blumentálska a.s. za národnú kultúrnu pamiatku by stúpli náklady na jeho údržbu, čím by sa narušil celý priebeh a podstata konkurzného konania.

Podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane pamiatkového fondu je vlastník kultúrnej pamiatky povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky. Je teda zrejmé, že užívanie predmetnej nehnuteľnosti je pre vlastníka spojené aj s vynaložením finančných prostriedkov.

Vzhľadom k uvedenému bolo nutné konštatovať, že Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vydal rozhodnutie o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky – pivovaru Stein v Bratislave v rozpore so zákonom o konkurze a súčasne vychádzal z nedostatočne zisteného stavu veci, konkrétne fyzického stavu dotknutých objektov a jeho vyhodnotenia z pohľadu ochrany pamiatkového fondu. Predmetná skutočnosť sa odzrkadlila aj v nejasne a vágne definovaných pamiatkových hodnotách odborného dokumentu „Podklad na vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku, Bratislava, Pivovar Stein“, kde pamiatkové hodnoty neboli taxatívne vymenované s ich presným určením na architektúre objektov.

Správne konanie o vyhlásení objektu za národnú kultúrnu pamiatku by mohlo byť opätovne začaté až po ukončení konkurzného konania za súčasného splnenia podmienky, že by boli zistené nové skutočnosti vzťahujúce sa k existencii pamiatkových hodnôt objektu a ich presnej identifikácie.

Predmetné rozhodnutie v kópií tvorí prílohu tohto listu.

S pozdravom,

JUDr. Ľubomíra Vrobelová
riaditeľka kancelárie vedúceho služobného úradu